Jozef Balko: Futbal hrával, rozhodoval i riadil
„Čo bolo u mňa najdôležitejšie? Objektivita,“ hovorí bývalý futbalista, rozhodca a funkcionár Jozef Balko, ktorý si 17. marca v kruhu najbližších pripomenul 70. narodeniny. Rodák zo Šútova v okrese Martin, hrával do roku 1977 na poste stredopoliara či pravého krídelníka za Necpaly v I. okresnej triede. Potom, v rokoch 1977 – 1979 v II. okresnej triede za Šútovo. V tých rokoch už bol ostrieľaným rozhodcom, pretože s píšťalkou si začal tykať ešte v roku 1970 a na futbalových trávnikoch tak vystupoval simultánne ako hráč, aj ako rozhodca.
Najhorší zážitok?
Od roku 1970 do roku 1974 bol rozhodcom Oblastného futbalového zväzu Martin, v rokoch 1974 – 1979 pískal v súťažiach pod kuratelou Stredoslovenského futbalového zväzu, teda na úrovni V., IV. a III. ligy. V roku 1979 postúpil vyššie a bolo ho vídať v akcii na zápasoch II. SNFL a I. SNFL, teda vo vtedy najvyššej republikovej súťaži. Patril k rozhodcom, ktorí podávali stabilné výkony. „Nevyšli mi možno dva zápasy, inak som problémy nemal. Raz to bolo stretnutie niekdajšej II. SNFL skupiny východ medzi Kapušanmi a Bardejovom. V tom zápase som bol asistentom. Musím povedať, že hlavný rozhodca to trochu pobabral a museli sme utekať cez záhrady a kade – tade sa skrývať. Priznám sa, aj sme sa báli a pokiaľ ide o hlavného rozhodcu, ten aj dostal. Do Košíc som vtedy prišiel o druhej v noci, domov o deviatej… To bol asi taký najhorší rozhodcovský zážitok. Ale rozhodcovskú činnosť som mal jednoducho rád.“
Z oboch strán
Jozef Balko bol hráčom i rozhodcom, môže teda posúdiť veci z oboch strán. „To áno! Musím povedať, že pokiaľ ide o moju hráčsku kariéru, v súťaži, kde som hral, boli strašní rozhodcovia. Jedného som zažil na vlastnej koži, keď ma vylúčil pre nič. Hral Lipovec so Šútovom a rozhodca ma vylúčil len tak. Prišiel za mnou a povedal mi: Musíte ísť preč. Aj sme sa chvíľu hádali, potom za mnou prišli spoluhráči, že to mám nechať tak, lebo že s nami bude horšie. Ja som pritom nebol ani pri lopte, ani pri nikom… Sranda bola, že už keď som bol na okrese, tak bol pri ňom nejaký problém a predseda KR p. Brňák mi povedal, nech to idem vyriešiť. Ale keď ma ten zbadal, hneď skončil s futbalom.“
Najťažší zápas
Najťažší duel? „Asi zápas Stropkov – Spišská Nová Ves, v ktorom išlo o postup. Mal som v ňom perličku. Ja som sa skutočne snažil rozhodovať podľa toho, čo som videl na ihrisku a pískať normálne. Niekedy sa to samozrejme nevydarí, ale ja som sa o to snažil. Polčas mi vyšiel, bol som spokojný. Delegátom zápasu bol Košičan, zo školského krajského inšpektoriátu. Cez prestávku prišiel a začal, že, preboha, Jozef! Ako to môžeš rozhodovať tak jednostranne, všetko len hosťom dávaš! Viete, vtedy sa ešte hodnotilo na body a on mi vraví, teraz už máš 85 bodov. Ja som mu na to povedal, že nech si tam teda dá niekoho iného. Ten zápas bol sám o sebe stresový, bol o kadejakých tlakoch. Tak som sa zobral a išiel na WC. Prestávka trvala asi 25 minút, to ma prehovárali, aby som sa tam vrátil. Nakoniec, asi deväť minút pred záverom zápasu som odpískal penaltu proti hosťom. A tí sa potom sťažovali do Bratislavy, začali ťahanice. To bol môj najťažší zápas,“ hovorí Jozef Balko, ktorý vroku 1986 ukončil rozhodcovskú kariéru a stal sa delegátom. Vnajvyššej súťaži ním bol až do roku 2002. Od roku 2002 do roku 2003 pôsobíl ako delegát III. Ligy a do dneška v IV. lige.
Delegát a funkcionár
Bohatá bola aj jeho funkcionárska dráha. Bol členom Komisie rozhodcov Oblastného futbalového zväzu v Martine, v rokoch 1990 – 2002 predsedom Oblastného futbalového zväzu v Martine. V rokoch 1991 – 2002 bol aj členom Rady SFZ , Rady SsFZ a Výkonného výboru Stredoslovenského futbalového zväzu. Čo dávala Jozefovi Balkovi funkcionárska činnosť? „Napĺňala ma. Darilo sa mi, mali sme dobré výsledky, aj pokiaľ ide o počet rozhodcov v oblasti, aj pokiaľ ide o ich výkony. Na školenia nám chodilo vyše 20 rozhodcov a štrnásť z nich sa uplatnilo. Dnes príde jeden rozhodca, dajú mu testy a ide rozhodovať. Vravím, ja som bol spokojný… Hoci, zažil som aj nepekné veci, kvôli ktorým som sa vzdal funkcie v okresnom futbalovom zväze, o čo sa zaslúžil jeho sekretár. Od roku 2002 tam preto ani nechodím…“
Úspešný syn
V otcových šľapajach kráčal syn Martin, v posledných vyše desiatich rokoch úspešný aj na medzinárodnej scéne ako asistent rozhodcu. A keď je úspešný syn, tak sa tak môže cítiť aj otec… „Inšpiráciou som preňho určite bol, hoci on, paradoxne, chcel a aj najprv rozhodoval hokej. Dostal sa dokonca do prvej ligy. Potom už rozhodoval aj futbal a rozhodoval sa, ako ďalej. Páni Mušák a Rendko z komisie rozhodcov mu odporúčali, aby dal zelenú futbalu a poradili mu dobre. Asi dva roky rozhodoval aj hokej, aj futbal, ale neraz to kolidovalo, tak to s tým hokejom vzdal. A vravím, spravil dobre, po boku Ľuboša Micheľa spolu s Igorom Šramkom toho veľa dokázali. Celkom pekné, čo zvládol. Určite ma predstihol, hoci musel, už len preto, že ja som začal s rozhodcovskou píšťalkou dosť neskoro. Ale on mal aj veľké predpoklady, pretože teóriu výborne ovládal a vedel to aj v praxi. Stále bol odvážny, nebál sa a to je tiež dosť dôležité,“ hovorí Jozef Balko, ktorý si úspešného syna v akcii na významnom fóre na vlastné oči pozrel dvakrát.
(SM)