Ján Gonda – príklad poctivca na trávniku i mimo neho

S futbalom bol spätý celý jeho život, patril na slovenskej scéne k jeho výrazným osobnostiam. Futbal aktívne hral, bol rozhodcom i futbalovým delegátom. Vo všetkých oblastiach si vyslúžil rešpekt a povesť férového človeka. „Videl som v ňom človeka, ktorý bol skutočne veľkou osobnosťou. Už predtým, ako som ho spoznal, som o ňom počul samé pozitívne veci a keď sme sa zoznámili, tak som ich o ňom mohol ďalej podávať ja. Mohol som sa od neho učiť po profesionálnej stránke, myslím na to, akým kvalitným rozhodcom bol, ale aj po ľudskej. On bol strašný dobrák,“ so smútkom v hlase hovorí delegát SFZ Viliam Vajs, blízky Jánovi Gondovi pri rozhodcovskej činnosti, keď spolupracovali v nejednom zápase, ako aj kolega v sfére delegátov SFZ. Žiaľ, nielen on už o Jánovi Gondovi hovorí v minulom čase…

Ján Gonda sa narodil 14. januára 1948 v Hronci. Futbalovo sa vybrúsil v doraste Podbrezovej, po prechode k mužom Podbrezovej pôsobil v Nitre, ktorá vtedy hrala druhú celoštátnu (federálnu) ligu. Končil, pravda, hrával ešte dlhé roky, v Novej Bani, do ktorej sa priženil koncom 60. rokov. Nielen fanúšikovia spomínaných klubov si ho pamätajú ako razantného zavalitého stopéra, ktoré pred súbojom neuhol, ale išiel doň férovo. Bol spoľahlivým obrancom s výbornou hlavičkou, jeho veľkou devízou bol prehľad v hre.

Po skončení aktívnej kariéry sa vydal rozhodcovským chodníkom, od sezóny 1982/ 1983 pískal vo federálnej lige. Odpískal množstvo ligových zápasov vo vtedajšej československej lige, s mnohými pamätnými momentmi. Aj kurióznymi, akým bol ten, keď mu hráči Trnavy zašliapali píšťalku do blata po tom, čo odpískal pokutový kop v prospech ich súpera RH Cheb. Jeho veľkosť v rozhodcovskom úbore bola príznačná aj tým, že keď spravil chybu, nemal problém si ju priznať. Aj preto ho rešpektovali na oboch brehoch Moravy, a to tak kolegovia, ako aj hráči. Lúčil sa po sezóne 1992/ 1993, teda po rozdelení federácie. Do nových samostatných slovenských súťaží okamžite naskočil vo funkcii delegáta, takto pôsobil ešte zhruba dva roky dozadu, keď ho začal kváriť ani nie tak vek, ako zdravotné problémy. Zomrel 12. mája 2013 vo veku 65 rokov. „Bol to dobrý človek, kamarát, ktorý vždy pomohol, komu bolo treba. Žiaľ, už nie je medzi nami – a to sme sa tešili, že na budúci mesiac budeme mať stretnutie po 20 rokoch. Stretnutie tej partie rozhodcov, ktorá končila vo federálnej lige,“ povedal nám člen Rozhodcovskej komisie UEFA Jozef Marko. 

Ján Gonda bol dobrým príkladom nielen pre svojich dvoch synov Dalibora a Radovana, ktorý bol tiež futbalovým rozhodcom a tri a pol roka (2002 – 2006) pôsobil v najvyššej súťaže – nebyť problémov s chrbticou, bolo by to určite dlhšie. Obom synom bol aj veľkou oporou po tom, čo ovdovel. „Vedel sa postarať o nich, aj o seba,“ dodáva Viliam Vajs, ktorý patril k najbližším priateľom Jána Gondu. „Ešte aj teraz, keď už mal zdravotné problémy, sme si raz za týždeň či dva zatelefonovali. So žiadnym kolegom som nemal taký vzťah a už ani nebudem mať,“ dodáva Viliam Vajs.  

(SM)