Príbeh rozhodcu Erika Gemzického: Od kritiky rozhodcov až po derby Trnava – Slovan
Zdroj foto: KFC Komárno / Niké liga
Rozhodca Erik Gemzický je stálicou najvyššej slovenskej súťaže a na konte má viac ako 100 ligových zápasov. V rozhovore približuje svoju cestu od hráča po elitného rozhodcu. Prezrádza, ako sa pripravuje na najväčšie zápasy vrátane derby Trnavy so Slovanom, ako vyzerajú jeho pondelky po náročných zápasoch a kedy mu pomáha vzájomná známosť s hráčmi. Dozviete sa aj to, čo robí v civilnej práci a ako mu to pomáha zvládať konflikty priamo na ihrisku.
V jednom z rozhovorov si spomínal, že k pískaniu ťa priviedla nespokojnosť s verdiktmi rozhodcov počas tvojej hráčskej kariéry. Ako to celé vzniklo?
Bolo to niekedy začiatkom apríla 2008, keď som sa bol pozrieť na stretnutie žiakov v Brezne. Rozhodovali vtedy ešte nie kolegovia a pustili sme sa do debaty. Nepamätám si ju do detailov, ale jej podstatou bolo „keď si taký múdry, tak si to pod vyskúšať sám”. O týždeň neskôr som už rozhodoval.
Popri tom si ešte futbal hral a bol si aj súčasťou mládežníckej reprezentácie Slovenska. Ktorý moment ti definitívne potvrdil, že s píšťalkou to dotiahneš ďalej?
V mladosti som bol v reprezentácii od U15 až U19. Následne však prišli zranenia a vedel som, že bude určite lepšie uberať sa rozhodcovským smerom. Pamätám si na slová Jaroslava Kentoša, vtedajšieho trénera v Podbrezovej, ktorý raz v kabíne povedal, že len 10 % tejto kabíny sa bude živiť futbalom. Ja som v tých 10 %.
Začiatky boli také, že som paralelne hrával futbal, ale aj rozhodoval. Samozrejme to sa nedalo robiť donekonečne, a keď som hrával 3. ligu a zároveň som mal postúpiť do 3. ligy (vtedy najvyššia krajská súťaž SsFZ), rozhodol som sa definitívne, že sa stanem rozhodcom.
Určite ti v zápasoch, ktoré rozhoduješ, pomáhajú práve tvoje hráčske skúsenosti…
Určite, veľa vecí. Návyky, ktoré som mal ako hráč, sa dajú aplikovať do rozhodcovskej kariéry. Rozhodca, ktorý hrával futbal, má veľkú výhodu, či už je to cit pre hru, vnímanie hry ako takej, ale v neposlednom rade vie aj ako futbal bolí, čo je priestupok, čo priestupok nie je. Je to obrovská výhoda chlapcov, ktorí futbal hrávali.
Postupne si sa prebojoval do ligy, kde tvoj debut prišiel v máji 2019. Spartak Trnava vyhral v Nitre (1:0). Ako si spomínaš na tento duel?
Pamätám si na to úplne presne. Bolo to 18. mája, na čiarach som mal kolegov Dušana Hrčku a Tomáša Vorela, náhradným rozhodcom bol Gabo Michlian, pozorovateľ rozhodcov Ondro Brendza a delegátom František Vorel. Je to zápas, na ktorý sa nedá zabudnúť. Prvý zápas ostane vždy prvý.
Od debutu ubehlo pár sezón a dnes rozhoduješ najväčšie slovenské zápasy, vrátane derby medzi Trnavou a Slovanom. V čom je ranná káva pred derby iná, než pred akýmkoľvek iným zápasom v sezóne?
Nejako by som to obzvlášť nekategorizoval. Moja káva je vždy rovnaká, keďže si ju robím doma a ešte trochu spím (smiech). Ale áno sústredenosť a ostatné veci okolo prípravy na stretnutie sú určite precíznejšie ako obvykle.
V čom sú precíznejšie? Viac si študuješ tímy, očakávané správanie hráčov alebo niečo iné?
Tieto stretnutia sú vždy pod väčším drobnohľadom médií, divákov a samotnej futbalovej verejnosti. Preto človek musí byť zodpovednejší, nič nepodceniť a očakávať aj to, čo by za normálnych okolností nečakal – prerušenie stretnutia a ďalšie veci, ktoré môžu nastať počas zápasu.
Minulú sezónu si rozhodoval šláger Slovana s Dunajskou Stredou hneď dvakrát. Cítiš už istú formu „vzájomného poznania“ medzi tebou a hráčmi?
V lige každý každého pozná. Čím dlhšie ju rozhodujete, tak poznanie hráčov, rozhodcov a trénerov je väčšie. Sú momenty, kedy to rozhodcovi na ihrisku pomôže na manažment stretnutia alebo akceptáciu rozhodnutí, ale všetko musí mať svoje hranice a pravidlá.
Ako po ťažkom nedeľnom derby vyzerá bežný pondelok Erika Gemzického?
Pondelky sú vždy rovnaké, keďže každý pracovný pondelok musím ísť do zamestnania. Ale pondelok je deň, keď sa o futbale určite bavím viac v práci alebo s kolegami rozhodcami. Samozrejme prídu aj podpichovačky v zamestnaní, že kde som bol cez víkend a tak.
V civilnom živote si policajt. Pomáhajú ti zručnosti z tejto práce na ihrisku pri riešení konfliktov?
Nejako zvlášť si to neuvedomujem, ale určite skúsenosti z profesionálneho pracovného života alebo futbalového sa dajú navzájom využiť, či už v jednej sfére alebo druhej.
V jesennom zápase Komárna s Michalovcami si rozhodoval 100. duel v najvyššej slovenskej súťaži. Vedieš si evidenciu zápasov?
Áno samozrejme. Viem koľko stretnutí mám odrozhodovaných v najvyššej súťaži, je ich 107 v pozícii rozhodcu. Ale odkladám si zápisy o stretnutí aj z ostatných stretnutí, kde som bol ako rozhodca. Samozrejme som bol na zápasoch v pozícii VAR alebo NR, ale túto evidenciu si nevediem.
V jednom z rozhovorov si spomínal, že manželka i synovia sledujú všetko ohľadom futbalu. Hodnotíte zápasy aj doma hneď po zápase?
Áno manželka aj chlapci pozerajú, respektíve sledujú stretnutia, či už moje, ale aj ostatné, ktoré pozeráme doma. Majú minimálne všeobecný prehľad o futbale ako takom, ale doslova na hodnotenie s manželkou po zápase som odvahu nenabral (úsmev).
A ako tráviš voľný čas?
Voľného času je menej, tým pádom ho viac venujem rodine a pri dvoch aktívnych deťoch sa nenudím ani počas voľného času. Som rád, že mám tolerantnú manželku a deti, ktoré chcú športovať a sú aktívne. Ale verím, že rozhodcovia nebudú – dúfam (úsmev).
Okrem rozhodovania si aj členom Výkonného výboru AR SFZ za stredoslovenský región. Čo je tvojou osobnou prioritou, ktorú chceš pre rozhodcov presadiť, aby sa ich podmienky zlepšili?
Určite treba riešiť viacero otázok v rozhodovstve, či je to výstroj rozhodcov, semináre alebo aj odmeny delegovaných osôb, práce v AR SFZ je viac ako dosť. Ale mojím osobným želaním je, aby si rozhodcovia opäť našli k sebe cestu, boli jeden k druhému tolerantnejší a priateľskejší. Tak, ako to bolo u generácií pred nami, keď chodili spolu rodiny na chaty, prázdniny, dovolenky…
Máš za sebou stovku ligových zápasov, úspešné derby aj medzinárodné skúsenosti na FIFA listine. Čo je teraz tvoj cieľ, na ktorý sa pozeráš v rámci svojej ďalšej kariéry?
Zdravie, bez toho to nejde. Byť pripravený rozhodovať stretnutia v čo najlepšej forme.
Vizitka Erika Gemzického
- Vek: 34
- Rodisko: Banská Bystrica
- Debut v slovenskej lige: 2019
