Peter Kráľovič viedol zápas Dudelange – Betis Sevilla v pozícií hlavného rozhodcu

Dátum 13. december 2018 si trnavský rodák Peter Kráľovič, ktorý vzišiel z liahne Oblastného futbalového zväzu Trnava, dozaista zapamätá. Byť hlavným rozhodcom v skupinovej fáze Európskej ligy UEFA sa nestavá každý deň, navyše ak sa bavíme o slovenskom zastúpení.

Tak ako si vážime nejeden úspech slovenského futbalu či už na reprezentačnej alebo klubovej úrovni, rozhodcovstvo by nemalo byť výnimkou. Po Ivanovi Kružliakovi ste ďalším slovenským arbitrom, ktorý rozhodoval duel skupinovej fázy jednej z európskych pohárových súťaží. Ako to vnímate?
“Bohužiaľ, po rozdelení Československa nastal úpadok slovenských rozhodcov na európskej scéne, čo sa týka dôvery viesť zápas v skupinovej fáze. Je príjemne byť v tejto spoločnosti, keď si uvedomíme koľko ľudí sa pokúša na Slovensku rozhodovať zápasy a nikdy sa im nemusí naplniť takéto zadosťučinenie ako mne, byť hlavným rozhodcom na takomto leveli. Treba mať sny, ísť za nimi a veriť, že sa raz premenia na realitu.”

Aké sú ďalšie ciele?
“Pre mňa osobne v živote krátkodobý cieľ nemá význam, to znamená, že pokiaľ budem ďalej pokračovať v rozhodovaní v najbližších rokoch a budem mať takisto aj podporu ľudí zo zväzu, rád by som pokračoval v naštartovanom trende, čiže nezostať iba pri jednom zápase, ale napredovať a zveľaďovať toto číslo, čím vlastne by som robil sebe, svojej rodine a slovenskému rozhodcovstvu dobré meno v Európe.”

Rozhodcovstvo v našich pomeroch je dozaista nevďačné a často pod paľbou kritiky. Ako to vidíte, ako zmeniť vnímanie verejnosti?
“Dnes v živote nedostanete nič zadarmo. Za všetkým je veľa potu, tréningov, štúdia, veľakrát odsúvanie rodiny, roky odriekania. Nikdy sa nikam nedostanete bez postupných krokov. Všetko má svoj čas, niekomu sa to podarí skôr inému neskôr. Je jedno či ste športovec, umelec alebo podnikateľ. Čo sa týka verejnosti a vnímania rozhodovania či už na Slovensku alebo vo svete, je subjektívne. Každý sa snaží obhajovať svoju pravdu a ponúknuť svoj pohľad na rozhodnutia v zápase či už sú to funkcionári, diváci, média alebo my rozhodcovia. Podstatné je, aby sme všetci spolu mysleli pozitívne a snažili sa dávať všetko len to najlepšie z nás v prospech futbalu. Malo by ísť o vzájomný rešpekt, dôveru, sme len ľudia, tak ako aj hráči, ktorí takisto robia chyby nielen na ihrisku, ale i v bežnom živote.”

imageAutor: archív Peter Kráľovič Zdroj: archív Peter Kráľovič

Veľa sa rozpráva o technológii VAR (video asistent rozhodcu). Ste zástancom tohto projektu?
“Môj názor na VAR je taký, že v dnešnej dobe je to nezastaviteľné. Tieto IT projekty sa budú využívať viac a viac vo svete s pribúdajúcim časom, je to jednoducho budúcnosť. Futbal sa stane síce menej emotívnejší, lebo ľudia majú radi, keď môžu diskutovať o rozhodnutiach rozhodcov, avšak stane sa viac spravodlivejší, čo potvrdili aj Majstrovstvá sveta v Rusku 2018, kde sa tento projekt maximálne overil a mal veľmi pozitívne ohlasy. Technológiou VAR to však nekončí, najnovšie sa snažia rôzne IT firmy označiť hraciu plochu čiarami a následne vďaka čipom na jednotlivých hráčoch posudzovať ofsajdové situácie.”

Je príprava na zápas iná v porovnaní so zápasom na slovenskej domácej pôde?
“Čím máte postupne viac skúseností z rôznych zápasov na Slovensku alebo v Európe stáva sa vám z toho automatika. Takže v podstate časom už nerozlišujete, či ide o Ligu majstrov alebo zápas na tej najnižšej úrovni.”

Ako vyzerá cesta na takýto zápas, ako to celé prebieha?
“Tento trip poväčšinou trvá tri dni, ktoré sú veľmi vyčerpávajúce. Už len cesta lietadlom, časové posuny, tréning, komunikácia s delegátmi a v neposlednom rade hlavná priorita – zápas, ktorý je najťažšou, avšak treba aj povedať tou najkrajšou čerešničkou na torte počas celého tripu. Psychické a fyzické vyčerpanie je po troch dňoch veľmi vysoké. Nie je to tak, že ideme na turistiku a obdivovať históriu tej ktorej krajiny. Zhrnul by som to tak, že letisko-hotel-tréning-oficiálna večera-predzápasový meeting-zápas a odchod, inak povedané plné tri dni maximálnej koncentrácie.”

Zápas sa napokon skončil bezgólovou remízou 0:0. V zápase sa udelili dve žlté karty a vzhľadom na stav hracej plochy, ktorá bola v značnej miere zamrznutá, bola pochvala od UEFA namieste.

imageAutor: F91 Diddeleng Official FB Zdroj: F91 Diddeleng Official FB

Ako by ste zhodnotili svoju cestu k získaniu odznaku FIFA, čo je dozaista skvelá odmena za odvedenú prácu.
“Cesta je veľmi tŕnistá, plná prekážok, závisti. V tých najťažších chvíľach dúfate v oporu od najbližšej rodiny, ktorej touto cestou chcem poďakovať za podporu a pár skutočných priateľov, ktorých spočítate na jednej ruke. Takisto ak nie ste SZČO, bez podpory v práci, kedy nemáte podporu od svojho šéfa, ktorý by vám vedel vychádzať maximálne v ústrety, nie je prakticky možné mať čistú hlavu a sústrediť sa vyložene na rozhodovanie.”

Keby vrátime čas a znova sa dostanete do pozície, kedy sa rozhodujete či sa dať na rozhodcovskú kariéru, rozhodli by ste sa rovnako?
“Nábor ľudí do rozhodcovstva bude z roka na rok ťažší. Mnoho mladých ľudí študuje dnes na vysokých školách, majú svoje možnosti a vidiny ako sa uplatniť v živote bez toho, aby im niekto vulgárne nadával, osočoval a podobne. Ubúda učiteľov rozhodcovstva, tzv. mentorov, starších tútorov, ktorí majú dostatočné vedomosti, ale hlavne aj skúsenosti vychovávať nové mladé perspektívne generácie. Rozhodcovstvo je životné poslanie, životný štýl, kedy vo veľa prípadoch musíte byt nonstop k dispozícii komisii rozhodcov, či už v okrese, regióne alebo na celoslovenskej úrovni, nehovoriac o Európe či svete. Samozrejme, keď si všetkým prejdete až k vrcholu, čaká vás odmena v tom, že vidíte rôzne štáty, do ktorých by ste za normálnych okolností, nikdy nevycestovali. Byť “pánom” na ihrisku svetovým hviezdam ako Bale, Griezmann, Salah, Kane, Lewandowski a mnoho ďalším, ktorých kumšt obdivuje celý svet, je jednoducho na nezaplatenie. Časom človek vytláča zo svojej mysle nepríjemné zážitky, ktoré vás však posúvajú bližšie k vášmu cieľu a spomínate len na to pekné, čo vás v živote postretlo, samozrejme bez zdravia, nie je nič možné dosiahnuť.”

Čo by ste odkázali mladým ľudom, ktorí premýšľajú nad rozhodcovskou kariérou?
“Neľutujem, že som sa včas rozhodol vymeniť futbalový dres za ten rozhodcovský. V mojom prípade mi moje výsledky v Európe potvrdzujú, že som spravil dobre a nič by som nemenil. Každý z nás ma niekoľko možností, treba si vybrať jednu a obetovať jej maximum a veriť, že to je tá správna a jedného dňa prídu aj tie želané výsledky.”