Artúr Jakubec rozhodnutie stať sa rozhodcom nikdy neoľutoval

V posledných dňoch si vypočul veľa gratulácií a želania pevného zdravia. Artúr Jakubec, niekdajší ligový rozhodca, v súčasnosti delegát, člen Komisie rozhodcov (KR) SFZ a podpredseda Asciácie rozhodcov SFZ, totiž oslavoval životné jubileum. Ku gratulantom, ktorí mu k 60 – blahoželali, sa pridávajú aj tvorcovia referee.sk. 

Narodil sa 22. marca 1955 v Klobušiciach, už v detskom veku ho to ťahalo k športu. „Od malička ma k nemu viedli obaja rodičia, zvlášť futbal bol mojou láskou. Moje futbalové začiatky boli v žiackych kolektívoch v Dubnici nad Váhom pod vedením trénera pána Demitru, ktorý bol starým otcom úspešného hokejistu Paľa Demitru,” spomína Artúr Jakubec. Ked však prišiel prechod na gymnázium, znamenal aj potrebu rozhodnúť sa ako ďalej. Vyhrala škola, vysvedčenia… „Pritom, záujem o mňa mali v Považskej Bystrici, kde v tom čase mali ligový dorast. Avšak svoje rozhodnutie nebanujem, inak by som sa asi nestal rozhodcom,” dodáva čerstvý jubilant.

Galisov kolega

Od roku 1974 do 1979 som študoval na FTVŠ v Bratislave. „Futbalovú špecializáciu som absolvoval u docenta Ladislava Kačániho,” azda ani netreba dodávať nič v zmysle, že výučba mala vysokú kvalitu. „Po skončení fakulty som pôsobil ako futbalový tréner. Teší ma, že v žiackych kategóriach som bol pri futbalových začiatkoch  takých futbalistov ako Jožko Valachovič alebo Karol Schulz, s ktorými som sa neskôr, už ako rozhodca, stretol na ligových trávnikoch,” hovorí Artúr Jakubec na margo trénerskej časti svojho futbalového života. Dodajme, že ako tréner starších žiakov pôsobil do roku 1985 vo vtedajšom ZŤS Petržalka a že jeho kolegom bol Dušan Galis, ktorý mal v tom istom klube pod palcom starší dorast. 

Míľnik v roku 1984

Kým Dušan Galis sa ďalej posúval po trénerskej dráhe, v prípade Artúra Jakubca prišiel silný míľnik. Nasmeroval ho k rozhodcovskej píšťalke. „Na rozhodcovstvo ma presvedčili bývalí skúsení rozhodcovia Vlado Smolák a Jožko Rajčáni spolu s Ferom Haladom, ktorý sa v nasledujúcom období

 stal predsedom  Západoslovenského futbalového zväzu.  Svoj vplyv na to mala opäť aj výchova od mojich rodičov, ktorí ma stále viedli k čestnosti a korektnosti.  Nemal som rád nespravodlivosť… A keď ma Fero Halada, takisto vtedy registrovaný rozhodca, spolu s Vladom a Jožkom oslovovali, tak na mňa išli aj týmto smerom – vraj, tak keď sa ti isté veci nepáčia, tak ich poď ovplyvniť, poď robiť rozhodcu. Musím povedať, že tento krok nebanujem. Rozhodcovstvo sa stalo pre mňa vášňou a potešením. Vďaka nemu som stretol fantastických ľudí a našiel veľa kamarátov. Moja kariéra sa začala vstupným rozhodcovským kurzom v Bratislave v roku 1984, kde som rozhodoval nasledujúce štyri roky. Potom v roku 1988 nasledoval postup do druhej ligy a od roku 1993 sa mi dostalo cti rozhodovať našu najvyššiu súťaž, kde mojimi kolegami boli okrem iných Bohdan Benedik, Karol Ihring, Laco Gádoši, Rišo Havrila, Ľubo Michel, Vlado Hriňák, Jano Fašung či Miloš Kopča.”

Debut v lige

Rozdelenie federácie so sebou prinieslo samostatnú najvyššiu slovenskú súťaž, novú príležitosť pre kluby, hráčov i rozhodcov. Týkalo sa to aj Artúra Jakubca, ktorého debut v najvyššej súťaži bol spojený s premiérou Baníka Prievidza v nej. Tím z Hornej Nitry privítal v 1. kole ročníka 1993/ 1994 trnavský Spartak a zdolal ho 3:0. „V zápase som figuroval ako asistent a zaujímavosťou bolo, že som naň pôvodne nebol delegovaný. Došlo však k výmene na základe zdravotnej indispozície pôvodne určeného rozhodcu,” spomína Artúr Jakubec, z ktorého sa potom na deväť rokov stala pevná súčasť ligového diania. V prvých rokoch v pozícii hlavného a aj na čiare. „V roku 1997 nás vtedajšia KR SFZ rozdelila na rozhodcov a asistentov.  Mne dala KR dôveru ako rozhodcovi. Rozhodoval som viacero futbalových duelov našej ligy. Spomínam si na zápasy v Trnave pred plnými tribúnami, na ktorých bolo 20 tisíc ľudí, vo fantastickom prostredí a pri skandovačkách a krásnych choráloch. Na derby zápasy medzi Slovanom, Interom a Petržalkou, na zahraničné výjazdy. Nezabudnem napríklad na zápas Inter – Slovan na Pasienkoch, v ročníku v ktorom Inter získal svoj prvý titul.  Inter vyhrával 1:0, pár minút pred koncom Slovan vyrovnal z penalty. Alebo na pamätný a kľúčový zápas ligového ročníka 1996/97  Bardejov – Trnava, ktorý skončil výhrou Bardejova 2:1, tri kolá pred koncom tohto ročníka, v ktorom nakoniec Trnava, ktorá bola dlho na čele ligového pelotónu, nezískala titul. Bolo veľa krásnych zážitkov, osobných stretnutí s futbalovými osobnosťami, trénermi či funkcionármi ako pán Galis, Adamec, Petráš, Vencel, Pecze, Bubenko, Janček, Baťalík, Bachratý a mnohí ďalší. Vážil som si rady delegátov, skúsených odborníkov, bývalých špičkových rozhodcov ako  pán Christov, Krchňák, Marko, Chocholouš a ďaľších.” 

Delegát a funkcionár

Aktívnu činnosť rozhodcu som z dôvodu veku ukončil v roku 2001. Od roku 2003, s krátkou polročnou prestávkou, som nepretržite členom KR SFZ, kde mám na starosti školský a metodický úsek a zastupujem SsFZ. Zároveň pôsobím vo funkcii pozorovateľa rozhodcov v súťažiach SFZ. Všetko si to vyžaduje veľa času. Je to príprava a účasť na rozhodcovských seminároch, pravidelné zasadania KR SFZ, aktívne školenia rozhodcov, rozbor zápasov atď. Nebyť tolerancie a pochopenia mojich najbližších, najmä syna Martina, tak túto činnosť, ktorá sa mi stala celoživotnou láskou, by som nemohol vykonávať. Teší ma však, a viem že to má zmysel, keď podporu cítim nielen od svojej rodiny, ale i od ľudí , ktorí futbalu zasvätili svoj život. Je to v prvom rade predseda SsFZ Jozef Paršo, ale i ďalší predstavitelia a funkcionári na futbalovom poli, ktorých prácu si veľmi vážim,” hovorí Artúr Jakubec, ktorý aktívne pôsobí v  Asociácii rozhodcov SFZ a od roku 2014 je jej podpredsedom.

(SM)