V uplynulej sezóne profesionálnu kariéru ukončilo 5 rozhodcov

Niekoľko rokov patrili medzi opory slovenského rozhodcovstva. Reč je o piatich mužoch s píšťalkami či asistentskými zástavkami, ktorí v uplynulej sezóne ukončili svoju profesionálnu činnosť – Patrik Hrčka, Ján Valášek, Gabriel Michlian, Peter Chládek a Peter Jenčura. Dôvody boli rôzne, u niektorých vek, u ďalších zaúradovala pracovná vyťaženosť či zdravotné problémy. Všetci si však zaslúžia slová vďaky za ich odvedenú prácu v prospech slovenského futbalu.

Jedným z tých, ktorí ukončili kariéru pre vek, je rodák zo Žiaru nad Hronom, Patrik Hrčka. V republikových súťažiach pôsobil už od sezóny 1996/1997, keď pôsobil v stretnutiach ako asistent zápasov II. ligy. S kariérou sa rozlúčil pred viac ako 11-tisíc divákmi na novom Národnom futbalovom štadióne v stretnutí domáceho Slovana s tímom ŠKF Iclinic Sereď. „V poslednom stretnutí som cítil úplnú pohodu. Užíval som si to s dobre nominovanou zostavou rozhodcov – kolegov – s dobrou náladou,“ povedal Patrik.

Na niektoré stretnutia si rozhodcovia spomínajú viac, na iné menej. Niektoré si ale pamätajú do konca kariéry. „Stretnutí, ktoré mi utkveli v pamäti bolo viacero. Náboj mávali zápasy v „starej“ Petržalke. Pekné spomienky mám i na zápasy v zahraničí, na ktoré som bol nominovaný ako náhradný rozhodca. Medzi ďalšie stretnutia, na ktoré mám pekné spomienky patrí odvetný zápas semifinále Slovenského pohára Trnava – Slovan, finálový zápas Slovnaft cupu Slovan – Ružomberok, ale iskru mali i stretnutia medzi Dunajskou Stredou, Trnavou, Žilinou a Slovanom. V pamäti mám najmä tie stretnutia, v ktorých bola dobrá atmosféra a veľa divákov,“ zosumarizoval Patrik Hrčka.

Rozhodcovský chlebíček prináša ale i menej príjemné chvíle, s ktorými sa musel vyrovnať i Patrik. „Ako každého rozhodcu i mňa chyby mrzeli a vtedy teda futbal nechutí. Ale treba sa poučiť a ísť ďalej.“

Venovať sa rozhodovaniu so sebou prináša i nutnosť obetovania množstva svojho času. Dôležité ale je, čo vám futbal dá. „V prvom rade mi futbal dal veľa priateľov a známych, množstvo zážitkov a skúseností. A myslím, že mi nevzal nič, čo by mi teraz chýbalo.“

Patrik pôsobil v republikových súťažiach, ako sme písali už vyššie, od sezóny 1996/1997, čo je presne 23 sezón. Za ten čas sa prístup k rozhodovaniu značne zmenil. „Zmenilo sa veľmi veľa. Pritvrdili sa podmienky a požiadavky na kondičnú pripravenosť, teóriu a celkový prístup k funkcii rozhodcu. Tento trend je ale badateľný všade vo svete.“ Pre starších rozhodcov je náročnejšie držať krok s mladšími kolegami, s čím súhlasil i Patrik: „Hlavne po fyzickej stránke je to s pribúdajúcimi rokmi stále ťažšie. Ale myslím, že i napriek veku sa držať krok s mladšími dá.“

Každý rozhodca, ktorý pôsobí v najvyšších slovenských súťažiach dlhšie, pozná problémových hráčov. Na druhej strane, niektorí ostali priateľmi i mimo trávnika. „Troublemakerov nebudem menovať, našťastie tí moji už nehrozia,“ povedal Patrik s úsmevom a dodal: „V dobrom spomínam na Cyrila Stachuru, Paliho Diňu, Vlada Veselého, Jančiho Muchu st. či Marina Ljubičiča. Myslím, že sme spolu vždy dobre vychádzali a ostali sme priateľmi.“

Patrik Hrčka sa po skončení profesionálnej rozhodcovskej kariéry nudiť nebude. „Určite budem relaxovať, jazdiť na motorke a držať palce kolegom, ktorí prídu rozhodovať do Žiaru nad Hronom. Všetkým želám hlavne zdravie a veľa úspechov v kariére,“ ukončil rozhovor dnes už bývalý rozhodca Hrčka.

Rozhodcom, ktorí v sezóne 2018/2019 ukončili svoju činnosť ďakujeme za prínos slovenskému rozhodcovstvu a ďakujeme za odvedenú prácu pre futbal a futbalový zväz. V ďalšom živote prajeme hlavne zdravie a množstvo osobných úspechov.

Spracoval Peter Bednár
(Ostatní rozhodcovia, ktorí ukončili v uplynulej sezóne svoju kariéru, na otázky nereagovali.)