Jozef Kačenga: „Treba dať na prvý pocit“

Ešte pár rokov dozadu bol súčasťou futbalových trávnikov v našej najvyššej súťaži, pri futbale ostal, hoci už v inej pozícii ako s píšťalkou. Nedávno oslavoval päťdesiatku, čo však v jeho prípade zďaleka nič neznamená. Meno Jozefa Kačengu sa v Spišskej Novej Vsi spája s mnohými aktivitami rôznorodého charakteru. Aktívny športovec, bývalý medzinárodný futbalový rozhodca, od roku 2008 riaditeľ gymnázia, od roku 2010 poslanec Mestského zastupiteľstva v Spišskej Novej Vsi svojimi schopnosťami, pevnou vôľou, sebadisciplínou a pracovitosťou rozhodol o svojom úspešnom a rozmanitom živote.

Jozef Kačenga sa narodil 17. februára 1963 v Levoči, v tomto meste ukončil gymnaziálne štúdium. „Vo voľnom čase som sa venoval kolektívnym športom, teda futbalu, basketbalu, hokeju a najmä hádzanej. Aj preto sa moje ďalšie štúdium na vysokej škole nieslo v znamení spojenia túžby získať akademické vzdelanie a naďalej sa venovať svojej záľube – športu,“ spomína Jozef Kačenga. Rozhodol sa študovať na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove, konkrétne odbor telesná výchova a ruský jazyk. V tomto období sa vyprofilovali jeho ďalšie športové aktivity. Športom číslo jeden bol ale futbal a rozhodnutie stať sa futbalovým rozhodcom natrvalo ovplyvnilo jeho život.

Zo spodných poschodí

Od roku 1984 rozhodoval futbalové zápasy. Začínal v okresnej a krajskej súťaži, neskôr postúpil do II. SNFL (1991), potom do I. SNFL (1992), teda do najvyššej republikovej súťaže vtedajšieho Československa. V roku 1993 už bol v najvyššej slovenskej súťaži samostatného Slovenska a v nej strávil pätnásť sezón (1993 – 2008). „Ocitol som sa s Ľubošom Micheľom a ďalšími vo várke trinástich mladých rozhodcov, ktorí sa vtedy dostali do najvyššej súťaže, doplnili sme siedmich rozhodcov ešte z federálnej ligy. Niektorí známi rozhodcovia vtedy končili, my sme zas dostali šancu. Mojím prvým zápasom v lige bolo stretnutie 1. FC Košice – MŠK Žilina, v ktorom som bol asistentom. Vôbec, vtedy sme dostávali šancu skôr ako asistenti, po získaní skúseností nás však už v jarnej časti sezóny 1993/ 1994 pustili ´na pľac´. Ako hlavný som debutoval v zápase Lokomotíva Košice – Spartak Trnava. Nebol to ničím výnimočný zápas, skôr taký bežný, ktorý skončil remízou. Lokomotíva vyhrávala, hostia vyrovnali minútu pred koncom. Pokiaľ ide o môj výkon, zápas som zvládol v pohode, bez problémov. Nemal som žiadnu trému, nebol som roztrasený, mal som už relatívne dosť skúseností, svoju prácu som odviedol na sto percent. Ocenil ma aj delegát zápasu, známka bola vysoká. Na môj výkon boli celkovo pozitívne ohlasy, nik nepostrehol, že tento zápas píska nováčik,“ spomína Jozef Kačenga.

Pestrá paleta

Ako náhradný rozhodca má na konte 104 zápasov v dvoch najvyšších súťažiach, ako asistent 112 v najvyššej súťaži, v nej 142 -krát rozhodoval zápasy ako hlavný rozhodca. „Z množstva zápasov mi utkveli v pamäti viaceré. Určite nezabudnem na zápas medzi Trnavou a 1. FC Košice v sezóne 1995/ 1996, ktorý domáci vyhrali 5:1 a hralo sa vo fantastickej atmosfére pred 23 000 divákmi. Potom som pískal aj odvetný zápas medzi 1. FC Košice a Trnavou, ktorý skončil bezgólovou remízou. Vôbec, pískal som veľa duelov, v ktorých sa stretli mužstvá, ktoré hrali o titul.“  Istú úlohu v nasadzovaní na zápasy zohrala skutočnosť, že Jozef Kačenga bol domicilom zo Spiša. „A keďže Spišská Nová Ves najvyššiu súťaž nehrala, často som bol obsadzovaný na zápasy Košíc, Slovana, Trnavy, teda na derbyzápasy či zápasy, v ktorých išlo o veľa.“ Bral to ako výhodu alebo občas aj ako príťaž? Neváha ani na chvíľu. „Určite ako výhodu! Boli to špičkové stretnutia. Boli sice náročné na koncentráciu, prípravu, vôbec na všetko okolo nich, ale zároveň ostávajú peknými spomienkami,“ hovorí Jozef Kačenga a dodáva: „Samozrejme, boli zápasy pokojnejšie i emotívnejšie, často vtedy, keď špičkové mužstvá ako Slovan či Trnava hrali na východe, v Prešove, v Košiciach či Humennom. Niektoré boli dosť emotívne, ako v sezóne 1999/ 2000 v Humennom, kde domáci, ktorí hrali o záchranu, remizovali so Slovanom 3:3. Po zápase bolo rušno, diváci nám poskákali na hraciu plochu a môj asistent bol inzultovaný.“   

Aj na Highbury

Tvrdou prácou a poctivou prípravou postupne získal aj medzinárodnú rozhodcovskú kvalifikáciu. V roku 1994 získal status medzinárodného rozhodcu FIFA ako (zatiaľ) jediný Spišiak v histórii. Štyri roky pôsobil ako asistent rozhodcu FIFA (1994 – 1998)  a tri roky ako hlavný rozhodca FIFA (2000 – 2002). Zúčastnil sa prestížnych futbalových a kvalifikačných zápasov a turnajov v Španielsku, Nemecku, Nórsku a iných európskych krajinách.  „Vôbec, mojím prvým medzinárodným zápasom bolo kvalifikačné stretnutie žien Poľsko – Rusko, kde som bol ako asistent už nebohého Bohdana Benedika. Ako asistent Karola Ihringa som mal možnosť byť na čiare v zápas o tretie miesto na ME hráčov do 21 rokov v roku  1996 medzi Francúzskom a Škótskom,“ spomína na ďalšie nezabudnuteľné podujatie a na zápas na Olympijskom štadióne v Barcelone, v ktorom hrali budúce veľké mená európskeho futbalu ako Makelele, Vieira, Wiltord, Pires, Candela či McNamara a Miller. Ako asistent bol v mnohách zápasoch predkôl Ligy majstrov a Pohára UEFA, v kvalifikačných či priateľských medzištátnych zápasoch. Ako hlavný zas pískal v zápasoch A – tímov Bielorusko – Bulharsko v marci 2000 a Nórsko – Bulharsko v apríli 2001. „Bolo toho strašne veľa, výjazdov i zážitkov a zbierania skúseností, pretože tieto zápasy nám dávali strašne veľa. A určite nezabudnem na to, ako sme boli v akcii na San Sire pri zápase Interu Miláno či Arsenalu Londýn ešte na starom Highbury, alebo vo finále UEFA – Intertoto Cupu medzi Hamburgom a Montpellierom, kde som robil náhradného rozhodcu Ľubošovi Micheľovi,“ ponúka na záver futbalové lahôdky.  

Prvý pocit

Ako futbalový rozhodca strávil na domácich aj medzinárodných trávnikoch 26 futbalových sezón, z toho už spomínaných 15 rokov pôsobil v najvyššej súťaži. Spolu rozhodoval viac než dvetisícpäťsto futbalových zápasov, z ktorých si okrem profesionálnych skúseností odniesol nezabudnuteľné zážitky a spomienky. „Čím som sa riadil? Mojím krédom bolo, že rozhodovať treba tak, aby som sa komukoľvek mohol pozrieť rovno do očí. A pokiaľ ide o praktickú stránku, riadil som sa tým, že rozhodnúť sa treba podľa prvého pocitu. Pretože ten je zvyčajne najlepší. Keď rozhodca začne špekulovať a prehodnocovať verdikt, tak bude zle. Začne sa zamotávať… Prvý pocit, prvý dojem zo zákroku, je podľa mojích skúseností ten najlepší,“ hovorí ostrieľaný arbiter, ktorý je otcom dvoch detí. S manželkou Vierkou, učiteľkou materskej školy, sa v roku 1984 tešil z narodenia prvého syna Jozefa a o päť rokov neskôr z Ľuboša, ktorý v súčasnosti kráča v otcových stopách futbalového rozhodcu.

Pri futbale ostáva

Jozef Kačenga aj po „zavesení“ rozhodcovskej píšťalky na klinec v roku 2008 ostáva futbalu verný. Prednášal na odborných konferenciách zameraných  na výučbu telesnej výchovy, fyzickej prípravy rozhodcu a svoje skúsenosti aplikoval vo futbalových štruktúrach oblastného i regionálneho futbalového zväzu. „Dlhé roky som robil predsedu Spišského oblastného futbalového zväzu, ale kvôli návalu pracovných záležitostí som sa tejto funkcie pred dvomi rokmi vzdal. Rovnako som bol dlhé roky členom výkonného výboru

Východoslovenského futbalového zväzu, avšak aj tu platilo, že som musel kvôli pracovnej zaneprázdnenosti meniť priority. Ostal som činný ako delegát SFZ, ako mentor v projekte Talent a venujem sa mladým rozhodcom pri ich raste.“

Vo sfére riadenia

Školou, s ktorou je zviazaný aj v súčasnosti, sa stalo Gymnázium na Školskej ulici v Spišskej Novej Vsi. Najprv tu pôsobil ako učiteľ telesnej výchovy a v roku 2008 bol menovaný do funkcie riaditeľa. Aj táto pozícia odráža fakt, že prioritou v jeho profesionálnej oblasti sa stalo riadenie. Ako riaditeľ a zároveň výborný manažér nadväzuje na tradície vysokej kvality a úrovne, ktorú škola dosahovala v predchádzajúcich obdobiach. Za jeho pôsobenia škola  skrásnela a pýši sa mnohými dôležitými zmenami v oblasti materiálneho zabezpečenia, rekonštrukčných  prác, v skrášľovaní školského areálu a kvality výučby. Od roku 2010 pôsobí Jozef Kačenga aj ako poslanec za mesto Spišská Nová Ves, je predsedom Mestského výboru na sídlisku MIER, predsedom Komisie pre mládež  a šport a členom Rady športových klubov. Za svoju prácu a prínos pre mesto Spišská Nová Ves a za činnosť medzinárodného rozhodcu bol odmenený viacerými oceneniami. Sám o sebe vraví, že patrí k tým šťastným ľuďom, ktorým sa v živote podarilo skĺbiť profesionálny život s rodinným životom a svoju záľubu spojiť s celoživotnou prácou. „Športu som dal  časť svojho života a šport mi priniesol radosť a úspešnú kariéru,“ dodáva muž, ktorý má do budúcna ešte mnoho plánov a vízií, ktoré pri jeho aktívnom a inovatívnom prístupe s určitosťou prinesú mestu Spišská Nová Ves a Gymnáziu na Školskej ulici v Spišskej Novej Vsi mnoho progresívneho…

(MIK)