Stanislav Bomba – „Žltá musí, červená môže a čo na to litera“

Pred nedávnom oslávil svoje okrúhle životné jubileum bývalý futbalový rozhodca, delegát, funkcionár, ale v prvom rade náš priateľ a kamarát Stanko Bomba. I touto cestou mu chcem za nás všetkých popriať veľa zdravia, neutíchajúceho elánu do života, ktorý ho zdobil dlhé roky, radosti a veľa ďalších krásnych rokov v kruhu priateľov a svojich najbližších. Stanko všetko najlepšie.

Artúr Jakubec

Žltá musí červená môže a čo na to litera
/ úryvok z knihy /

Spoveď Stanislava Bombu bývalého futbalového rozhodcu, delegáta pozorovateľa, ktorý sa 13.novembra dožil 70 rokov

„ Časť z úryvku knihy Stanislav Bombu , kde môj futbalový čas už nie je na mojej strane, všetko na svete je len do určitého času a bolo by škoda nepodeliť sa s mojimi dlhoročnými skúsenosťami,ktoré som schoval do môjho šuplíka a ktoré pozitívne vplývali na moju osobu a na môj futbalový život či už vo funkcii rozhodcu, alebo delegáta zväzu. To čo píšem určite nenájdeme v pravidlách futbalu to je o životných skúsenostiach a ja Vám ponúkam len môj skromný názor, ktorý som nezískal náhodou. Ako futbalový rozhodca aj ako delegát som investoval svoj čas tam kde sa cítite dobre, robil som to čo ma baví a futbal bola celý život moja dlhoročná láska a ak si to neuvedomujeme , musím Vám pripomenúť, že láska je energia. Dobrý futbal potrebuje kvalitných rozhodcov , ktorí rešpektujú určité pravidlá či už futbalové , alebo spoločenské , ktoré sa medzi ľuďmi v priebehu života ustálili . Lebo všade na svete nás posudzujú podľa toho čo vieš, ako uvažuješ a ako sa správaš všetko je druhoradé. To akej si národnosti, aké máš politické tričko, alebo to čo si v živote dosiahol. To ako sa správaš je dôležitejšie než kto si . Ja nemám patent na rozum, ale som presvedčený, že futbal posunul môj život k lepšiemu, naučil ma komunikovať, poznávať ľudí ich vlastnosti.Čím viac spoznávate ľudí tým viac spoznávate aj sám seba.

Motto môjho života … „Každý rozhodca, ktorý chce mať v živote svoj komfort, nech si berie príklad z tých najlepších a to nie len preto,aby ich nasledoval,ale predovšetkým preto, aby ich predstihol. „ Táto kniha by mala byť určená predovšetkým rozhodcom, delegátom, ale aj ostatným, ktorých problematika rozhodovania vo futbale zaujíma. Funkcia rozhodcu je veľmi sledovaná na všetkých jeho úrovniach, ale nie len sledovaná, ale permanentne kritizovaná. Rozhodovacia činnosť vo všeobecnosti je náročná a kto chce byť úspešný musí byť vyzbrojený schopnosťami i vedomosťami dotýkajúc sa rozličných vecí s riadiacou činnosťou. Som presvedčený, že tu každí môže nájsť mnoho myšlienok a podnetov a nápovede, ktoré rozhodcom pomôžu zlepšiť kvalitu rozhodovania. Moje myšlienky nebudú kopírovať pravidlá futbalu, ale môžu pozitívne vplývať na myslenie celého rozhodcovského tímu, lebo tímová práca je vtedy úspešná a kvalitná, keď máme každý jeden z nás spoluúčasť na rozhodovaní. Rozhodovanie ma naučilo, že najprv musíme byť určitým tipom osobnosti, potom musíme na hracej ploche urobiť to čo treba , aby ste mohli mať to čo chcete a dobrý rozhodca vie čo chce, ako to chce, aby to bolo v prospech hry a futbalu. Lebo kvalita stretnutia závisí od štýlu a spôsobu jeho rozhodovania. Ale najdôležitejšie, aby sa spravodlivosť nečervenala. Lebo určite mi dáte za pravdu a to hovorím z vlastnej skúsenosti, že niekedy záverečný hvizd píšťalky bol pre nás vykúpením a to vtedy, keď sme zradili pravidlo futbalu, ostali sme na hracej ploche sami spolu s asistentmi, ktorí trpeli so mnou a delegát, ktorý mal pozorné oko a bystrú myseľ nám to všetko spočítal. Spoločenské vystupovanie prestáva byť u nás rozhodcov súkromnou vecou, stáva sa nevyhnutnou pracovnou podmienkou. Preto si musíme uvedomiť,že je to naše druhé remeslo. Slušnosť spoločenský život umožňuje, zdvorilosť ho uľahčuje. Rozhodca, ktorý je spoločenský a ohľaduplný k ľuďom vo svojom okolí je obľúbený a ľudia vyhľadávajú jeho spoločnosť. Viem o čom píšem, pokora je úžasná vlastnosť ja som ju považoval, ako prvý bod môjho osobného rastu.

Lebo dobrá povesť je majetok.

Futbalové stretnutie je vlastne súkolím hráčov,trénerov, funkcionárov, divákov a za týmito osobami sú vzťahy a medzi nimi stojí rozhodca , ktorého jedinou zbraňou sú futbalové pravidlá a rozhodcovská píšťalka. Ak na hracej ploche stratíte sebavedomie úplne sa meníte, znižujete svoju cenu sami seba zrážate a vedie Vás to k úplnej strate sebadôvery a hráči to okamžite vycítia“ moja rada v takýchto prípadoch platí opakovane pravidlo stručnosti nie len v slovách, ale aj v gestikuláciách ,čím viac budete rozprávať a mávať a vysvetľovať rukami tým nerozhodnejšie budete pôsobiť a čo viac hráči vás budú zneužívať „ !! Ak chcete v tomto uspieť musíte byť razantnejší a odvážnejší, lebo ja som sa riadil citátom Napoleona „ Úspech vždy a všade začína s odvahou“! Rozhodca ani delegát nikdy nemá výhodu domáceho prostredia, celý život sú hostia na rozdiel od mužstiev ktorými rozhodujú a preto správanie a spôsoby delegovaných osôb by sa mali správať ako hostia. Futbalový život okolo seba prináša rôzne situácie, ktoré rozhodca musí riešiť. Každý má pole pôsobnosti a je len na ňom, aký život si vyberie, lebo nikdy nevyriešite problém, pokiaľ sa naň nepozriete s nadhľadom. S mojimi dlhoročnými skúsenosťami a vedomosťami Vás môžem len informovať, ale nie formovať, alebo presvedčovať Vás. Ak si chcete vytvoriť okolo seba svoj futbalový komfort a vychutnať futbalové šťastie musíte poznať určité podporné správanie, ktoré mňa sprevádzali celý môj futbalový život. Nech sa páči …
– Slušnosť nás učili rodičia a v škole.
– Zdvorilosti sa musíme učiť ,na zdvorilosť reaguje človek, ako vosk na teplo. V mojej knižke píšem, že som bol pár krát aj zdvorilí k ne zdvorilím.
– Prispôsobivosť je zárukou inteligencie, ale prispôsobiť sa len do určitej miery, aby sa nevytváralo ďalšie napätie.
– Pokora má slúžiť nie ovládať,bola na prvom mieste môjho osobného rastu či vo funkcii rozhodcu, alebo delegáta zväzu.

Táto knižná publikácia vyšla z môjho futbalového srdca a zo silných spomienok, lebo nie je nič vyššieho,silnejšieho a zdravšieho pre život,ako krásna spomienka lebo verte mi priatelia, spomienky to je jediný raj z ktorého nás nemôžu vyhnať. Počas mojich 44 rokov som si všimol, že dôležitým prvkom psychohygieny rozhodcu, patrí náš celkový životný postoj. Moja rada, neberte rozhodcovský život tak vážne a nepripisujte situáciám väčší význam ako majú. Rozhodovanie by malo byť len súčasťou, nie hlavným zmyslom života a už vôbec nie jediným zdrojom príjmu, pokiaľ sa nestanete profesionálnym rozhodcom. Každý rozhodca má svoju hodnotu, niekedy ten ktorý rozhoduje nižšiu súťaž má viac charakteru, ako ten ktorý rozhoduje vyššiu súťaž. Celý život sa učíme a keď konečne už vieme čomu sa treba vyhnúť, vtedy zistíme, že už je príliš neskoro aby sme to použili, taká je už irónia osudu. Preto ponáhľajme sa uplatniť, každé múdre poučenie tak, aby sme ho stačili ešte v aktívnom veku čím najviac využiť. V mojej publikácii som napísal 13 prikázaní, ktoré viac závisí od charakteru, ako od inteligencie rozhodcu. Prezradím Vám jedno prikázanie, kde som sa oprel o slovíčko korupcia .Korupcia je neresť taká stará, ako ľudská povaha nie je moderná, okúsila ju každá spoločnosť.. Rozhodca na hracej ploche musí rozmýšľať nie špekulovať..špekulovanie má niečo s korupciou a korupcia je ako slnko núti nás prižmurovať. A na záver ak chcete vo futbalovom hnutí prežiť čo najdlhšie, musíte futbalu rozumieť. Futbal je veľmi jednoduchý, len niektorí ľudia trvajú na tom,aby bol komplikovaný čo je na škodu. Priatelia musíme si uvedomiť, že futbalové srdce je desať krát silnejšie, ako náš mozog. Preto si musíme uvedomiť, že rozhodcovia sú jediní, ktorí nemôžu žiadnu negatívnu stránku svojej činnosti hľadať v niečom inom než sami v sebe. Oni prerušili hru, oni nariadili pokutový kop,oni udelili červenú kartu ..to oni..oni..!

Hráči, tréneri, funkcionári sa schovávajú a majú výhovorky, len rozhodca sa nemôže vyhovoriť on je zodpovedný za všetko. Tajomstvo životného úspechu je, keď ste našli zmysel života aj ja som investoval svoj čas a futbal mi to všetko vrátil. Bol som zapálený pre futbal, lebo som si uvedomil,že keď budem zapálený v krematóriu bude neskoro. Táto kniha musí mať svoje sebavedomie ,mala by ukázať slabosti ,ale aj morálnu silu a odvahu s ktorou rozhodca musí narábať na hracej ploche , aby nezradil poslanie futbalového rozhodcu. Kto za svoje dlhoročné obdobie získal skúsenosti, vedomosti a vôbec ich nepoužíva podobá sa niekoho kto orie, ale neseje a verte mi priatelia ja nechcem, aby po mne ostalo ticho.

Stanislav Bomba.